Saleziánska športová, kľúčovo futbalová sezóna 2018/2019 sa pomaly končí. Vrchol bol začiatkom mája v slovinskej Ľubľane – Medzinárodné športové hry Saleziánov.
Podujatie som nazval malou olympiádou. Mierne zveličenie nechce byť prehnaným chvastaním.. Navyše, nie je až tak „z cesty“.
Polisportive Giovanili Salesiane International), päťdňové podujatie má presný scenár otváracieho i záverečného ceremoniálu. Podstatou je svätá omša a formulky otvorenie a ukončenia. Vysloví ich vždy šéf hier PGSi, momentálne je ním Nemec Georg Leibold. Majú význam motta Bojujeme o dušu na ihrisku aj v živote.
Denne sú nielen kľúčové športové podujatia, ale aj kultúrne prezentácie každej zo zúčastnených krajín. Ide o tvorivosť – môže to byť tanec, prednes, scénky, výstava. Istežem Hry majú aj duchovný význam, ale zďaleka to nie je „náboženstvo“, ale kamarátstvo. Sám Don Bosco chlapcom hovoril: “Behajte, skáčte, kričte, len nehrešte!”
Prezident nášho SDM ThDr. Tibor Reimer, PhD. je členom exekutívy PGSi. Upozornil: „Naše hry nie sú vyhradené iba pokrsteným chlapcom s rímskokatolíckej cirkvi, ale všetkým deťom. Trebárs aj ateistom, ktorí sa zapájajú do aktivít podobným ako v našom klube. Chodia a zhovárajú sa či športujú v orátkach. Môžu byť napríklad hráčmi dajme tomu Trnavy, alebo Žiliny. Na východnom Slovensku funguje Kama futbalová súťaž. Názov turnaja je skratkou od kamarátstvo, základný výchovný kameň nášho klubu.“
S prezidentom SDMsme si dohodli neformálny rozhovor, nie klasické interview otázok a odpovedí. Tibor Reimer priblížil atmosféru hier, zloženie družstiev, organizáciu, menoval úspechy.
V Slovinskej Ľubľany bol 30 ročník PGSi. Myšlienka vznikla na jednorázovom športovom-spoločensko-výchovnom stretnutí v roku 1988. Giovanni (Melchior) Bosco zomrel koncom januára 1888. Išlo o spomienkovú udalosť. Tá sa tak zapáčila, že sa s prestávkami koná každý rok. Prvý raz bola na Malte, dvakrát ju organizovala Bratislava (2014, 2016).
Športami PGSi v Ľubľane boli malý futbal, volejbal, basketbal, stolný tenis, teda základné športy Saleziánov. „Kedysi sa hral aj klasický „jedenástkový“ futbal. Neštartoval však v ňom veľa krajín, ťažšie skladali mnohočlenné tímy. A boli náročné pre organizátorov. Takmer výsostne sa špecializujeme na kolektívne športy. Stolný tenis je v programe preto, lebo je tradičným pre Saleziánov a svojim spôsobom tiež kolektívnym, hrajú sa štvorhry i mix. Usporiadateľ má právo jeden šport si zaradiť. My sme chceli florbal, ibaže ten sa nehrá v krajinách, kde má Saleziánstvo silné korene,“ vysvetľoval Tibor Reimer.
Dovolím si prvý „odskok“ do histórie: Päťnásobného slovenského stolnotenisového majstra sveta Františka Tokára vychovali Saleziáni.
Dnešok patrí šprintérovi Volkovi. Tibor Reimer pripomenul, že v Domine hrali futbal „obojživelníci“, úspešní hokejisti Adam Liška, Martin Fehérváry, Ondrej Rusnák.
Saleziánske kluby majú (a najmä mali) silné zázemie, čo je prirodzené, v Taliansku. Druhýkrát naznačím minulosť. Najlepší taliansky futbalista v minulom storočí (podľa ankety futbalových historikov a štatistikov) Gianni Rivera, vicemajster sveta 1970, dvakrát víťaz Ligy majastrov z AC Miláno (1963, 1969) vyrástol v klube Don Bosco Alessandria. Majster sveta (1982) Marco Tardelli sa učil hrať futbal v orátkach Sv. Kataríny a sv. Františka v Pise. Odtiaľ prešiel do Juventusu. Vicemajster sveta 1994, trojnásobný víťaz Ligy majstrov za AC Miláno Demetrio Albertini zase v orátku Villa Raveiro. Giorgio Chiellini zmaturoval na Saleziánskom gymnáziu v akadémii Juventusu.
Súčasnú športovú saleziánsku rodinu, takú ktorá nechýba na žiadnych Hrách, tvoria Belgicko, Bosna a Hercegovina, Česko, Chorvátsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko, Taliansko, Ukrajina. Usporiadateľ zvykne poznať zavše aj takzavanú exotickú krajinu. Na PGSi štartovali už Brazília, Egypt, Sýria.
Krajinu nereprezentuje celoštátny výber. Mnohé tímy nastupujú pod menami klubov alebo miest. V Ľubľane boli osem družstiev (systém malého futbalu 4+1) Domina. Všetky súťaže sa delia na vekové kategórie do 16 a 18 rokov. Štartovali tiež Žilinčania a Banskobystričania. Zlaté brali belgické talenty. Domino bolo dvakrát tretie. V kategórii do 18 rokov skončilo skvele i smoliarsky: 3., 4., 5., 6.
Stolný tenis ovládli chlapci i dievčatá z Poľska. Volejbal a basketbal patril tradičným veľmociam aj medzi dospelými, poľským volejbalistom, v basketbale Chorvátsku a Taliansku.
Tibor Reimer spomenul, že Slovensko nezvykne odísť bez medailí. V Dubnici nad Váhom boli kedysi skvelé i strieborné volejbalistky. Na domácich Hrách 2024 a 2016 sme dovedna získali štyri zlaté a tri strieborné medaily. Excelovali stolné tenistky.
Vrcholom je vždy záver, na ktorom dekorujú všetkých víťazov (tak bolo aj na I. hrách olympiády v Aténach). Na PGSi zvykne aktívne športovať 1300 účastníkov, pod vedením približne 220 vedúcich a trénerov. Stará sa o nich asi 200 dobrovoľníkov.
V Bratislave boli medzi ambasadormi podujatia také mená ako Marek Hamšík, Zuzana Štefečeková, Martin Rančík. Strelkyňa dekorovala medailistov.
V Ľubľane bol takým senzačný basketbalista FC Barcelona Jaka Blažič, tohtoročný víťaz Kráľovského pohára.
O rok sa pod mottom Bojujeme o dušu na ihrisku aj v živote stretne naša mládež v nemeckom Duisburgu.
PETER FUKATSCH
